“Po smrti mojej mamy, otec odišiel do dôchodku vo veku 67. Jeho cukrovka 2. typu sa zhoršovala, ako aj jeho sluch a zrak. Rýchlo sa unavil, začal sa opakovať a bol často podráždený. Na cukrovku začal užívať Metformin a o rok neskôr na moje odporučenie NMN. Je biochemik, voči NMN bol od začiatku skeptický. Po 6 mesiacoch užívania NMN prehlásil „Nechcem preháňať a neviem čomu priradiť zásluhy, ale cítim zmenu a vediem si lepšie ako moji kamaráti.“

Otcovi ťahalo na 80, po návrate do Austrálie z jeho ciest po Amerike, som mu oznámil že som bol nominovaný na hodnosť Dôstojníka Austrálskeho rádu za
dedikovanú výskumnú službu v medicíne pre oblasť biológie starnutia, iniciatív biologickej bezpečnosti a obhajovania vedeckého štúdia.

Ceremónia sa konala na Austrálskej ambasáde vo Washingtone DC. Pre otca, v jeho veku, by bola cesta späť do USA náročná. On neváhal uvolnil si kalendár a pricestoval. Za prítomnosti otca, manželky a mojich detí na ceremónii to bol najkrajsí deň v mojom živote.

V tom momente som pochopil podstatu zdravého starnutia – prítomnosť rodičov počas klúčových udalostí v živote ich detí.”