Znaky starnutia (po anglicky hallmarks of aging) sú súborom biologických procesov, ktoré spoločne poháňajú postupné starnutie organizmu. Tento rámec prvýkrát ucelene opísali vedci v roku 2013 a stal sa základným konceptom modernej vedy o dlhovekosti. (1)

Pôvodne bolo definovaných deväť znakov: genómová nestabilita, skracovanie telomér, epigenetické zmeny, strata proteostázy, dysregulácia vnímania živín, mitochondriálna dysfunkcia, bunková senescencia, vyčerpanie kmeňových buniek a zmenená medzibunková komunikácia. (1)

V roku 2023 autori rámec rozšírili na dvanásť znakov – pribudli oslabená autofágia, chronický zápal (inflammaging) a dysbióza črevného mikrobiómu. Spoločným kritériom je, že znak sa s vekom prejavuje, jeho experimentálne zosilnenie starnutie urýchľuje a jeho cielené ovplyvnenie ho môže spomaliť. (2)

Jednotlivé znaky sú navzájom prepojené a tvoria základ, na ktorý sa zameriava výskum zdravého starnutia a doplnkov podporujúcich dlhovekosť. Viaceré ďalšie heslá v tomto slovníku (teloméry, autofágia, senescentné bunky, mitochondrie) opisujú konkrétne znaky starnutia. (1),(2)

Súvisiace pojmy: Teloméry a telomeráza, Mitofágia, Senolytiká