V tomto článku si rozoberime proces chudnutia s hormónom GLP-1, ako náš jedálniček ovplynila priemyselná revolúcia. Na záver praktické rady od doktorky Dany Vavricovej Ďureje ako zlepšiť svoje stravovacie návyky.
Chudnutie s GLP-1
Ozempic je liek na cukrovku a chudnutie. Znižuje hladinu cukru a tukov v krvi, zlepšuje metabolizmus, zvyšuje pocit sýtosti a znižuje hmotnosť.
Áno, v liečbe týchto ochorení je najpodstatnejšia zmena životného štýlu – nielen diéta, ale aj pohybové aktivity, spánok a manažment stresu. Áno, stále platí, že lieky sú barličky, aj keď niekedy veľmi potrebné. A tak ako si pomáhame barličkami pri liečbe zvýšeného tlaku, cholesterolu, alergií či cukrovky, začíname pomáhať liekmi aj pri liečbe obezity. Pretože obezita je choroba. Áno, s podielom vlastného konania a rozhodovania, ale to sú aj mnohé iné choroby.
Nesúďme. Neodsudzujme. Pomôžme, ak sa dá.
Ozempic používame na liečbu cukrovky už takmer desať rokov. Od roku 2021 sú na Slovensku dostupné lieky „podobné Ozempicu“ – teda inkretínové, črevným hormónom podobné lieky – aj na liečbu obezity. Patria sem Wegovy a Mounjaro.
Ako však zvýšiť hladinu „prirodzeného Ozempicu“? Ide o liek, ktorý obsahuje látku podobnú prirodzenému hormónu nášho tela – GLP-1. Ten sa tvorí v čreve ako reakcia na potravu a slúži ako signál pre telo, aby vedelo, na čo sa má pripraviť. Pri metabolických chorobách a obezite je jeho tvorba a signál slabší, akoby hormón chýbal.
Je to veľmi užitočný hormón, ktorý telu hovorí – podľa toho, čo o ňom už vieme –, aby živiny a energiu využilo na regeneráciu tela, tvorbu svalov, utlmenie zápalu a opravu tráviaceho traktu. Naštartuje metabolizmus a odbúravanie zásobného tuku.
V liečbe obezity sa lieky s obsahom GLP-1 používajú – alebo skôr zneužívajú – pre svoj anorektický efekt, ktorý vyvoláva pocit sýtosti, a to najmä pri vysokých dávkach. že chudnutie s obmedzením kalórií je vždy spojené nielen s úbytkom tuku ale i svalov.
„Ako v tele uvoľniť čo najviac prirodzeného hormónu GLP-1. Všetko je o spracovaní potravy.“
Svaly sú veľmi vzácne a „drahé“ tkanivo. Omnoho ľahšie sa strácajú a ťažko budujú, zrýchlené starnutie je práve o strate svalov.
Aj tieto lieky majú svoju odvrátenú stranu – najmä keď ľudia nedávajú dostatočný pozor na jedlo a zabudnú pravidelne jesť. Telo nedostáva dostatok živín, najmä bielkovín, a namiesto tuku sa začnú strácať aj svaly. Podľa analýz z veľkých klinických štúdií (vrátane STEP-1 výskumu – zúčastnilo sa 1961 dospelých osôb) môže strata svalovej hmoty tvoriť až 30 – 45 % z celkovej stratenej váhy. To oslabuje metabolizmus a zvyšuje riziko sarcopenie. Presné čísla z výskumu STEP-1 (semaglutidová skupina):
- Celkový úbytok hmotnosti: –15,0 % (približne –15 kg)
- Úbytok tukovej hmoty: –19,3 % (najväčší pokles)
- Úbytok viscerálneho (brušného) tuku: –27,4 %
- Úbytok chudej hmoty (lean mass – svaly + orgány + voda): –9,7 % v absolútnych kilogramoch
Okrem toho dochádza k úbytku podkožného tkaniva. Typický „Ozempic face“ alebo ochabnutá koža na tele – tkanivo pod kožou atrofuje, pretože rýchla strata tuku nenechá pokožke čas prispôsobiť sa. Výsledok? Štíhlejšie telo na váhe, ale starší, ochabnutejší vzhľad a niekedy aj pocit únavy.
Pravdepodobne nás čaká ešte dlhá cesta, kým úplne pochopíme a budeme vedieť efektívne, dlhodobo a rozumne využiť všetky dobré vlastnosti takýchto liekov a vyhnúť sa chybám pri ich zneužívaní. Sme len na začiatku. Pozor na negatíva: Keď sa na liekoch GLP-1 zabúda jesť
Strava a priemyselná revolúcia
Prirodzená strava, na ktorú sme boli pôvodne naprogramovaní, je minimálne spracovaná. Naši predkovia jedli to, čo im príroda pripravila. Snaha o „odloženie potravy“ viedla k ľahkému spracovaniu, napríklad sušeniu alebo fermentovaniu. Posledných 150 rokov je však obdobím priemyselnej revolúcie aj v potravinárstve. Je typická nielen snahou o výrobu potravín s dlhou trvanlivosťou, ale aj potravín, ktoré sú hyperpalatabilné – nadmieru chutné a návykové.
Návykové spracované potraviny sú typické zvýšeným obsahom jednoduchých cukrov a škrobov, prípadne v kombinácii s neprirodzeným tukom. Okrem obľúbených keksíkov s krémom, tyčiniek, cukríkov, sladených mliečnych dezertov či chrumkavých čipsov sem patria aj biely chlieb, biele pečivo, sladené nápoje a takmer všetko, čo má v zložení viac ako dve-tri zložky a je zabalené v obale. „Olej do ohňa“ priliala aj honba na cholesterol a tuk v potrave, ktorá tu vládla posledných päťdesiat rokov. „Nízkotučné“ potraviny obohatené o škroby a sacharidy sú typickým príkladom neprirodzene spracovanej stravy.
Takto upravená strava vedie k „zblbnutiu čreva“, najmä črevných hormónov. Pri spracovanej potrave, ktorá obsahuje dostupné a rýchlo sa vstrebávajúce cukry už v hornej časti tenkého čreva, sa aktivuje horná časť tenkého čreva a vyplavuje sa v nadbytku hormón GIP. Nižšie časti, ktoré produkujú viac GLP-1, na takúto stravu nereagujú primerane. Poruší sa pomer medzi GIP a GLP-1. A zdá sa, že práve tento nepomer a nedostatok GLP-1 je hlavným problémom ochorení so „zblbnutím metabolizmu“ a metabolických chorôb, kam patrí cukrovka aj obezita.
V jednoduchosti, kde začať s ohľadom na GLP-1:
- Jesť prirodzenú stravu a minimalizovať všetko, čo kupujeme v obale, kelímku alebo krabičke a má na etikete viac ako dve-tri ingrediencie, ktorým ani nerozumieme.
- Jesť maximálne trikrát denne – väčšie porcie vedú k prirodzenejšej odozve hormónov, zatiaľ čo malé a časté porcie, najmä s dostatkom spracovaných sacharidov, sú spojené s „prestrelením“ hormónov a následným neprimeraným znížením cukru po jedle – a neodolateľnou chuťou na maškrtu.
- Čo najmenej spracovávať potraviny s obsahom cukru – radšej zjesť celé jabĺčko, ako vypiť džús alebo „zdravé“ smoothie.
- Obilninové potraviny preferovať celozrnné.
- Vyhýbať sa „nízkotučným“ náhradám čohokoľvek.
Pri mnohých radách, ktoré dostanete od okolia, zamyslite sa. Ako veľmi je ich nasledovanie a dodržiavanie prirodzené.
Metabolická doba
Začala nová doba, nazvívam ju doba metabolická. Je to doba, kedy začíname viac rozumieť súvislostiam medzi našou stravou, naším črevom a našimi chronickými chorobami.edá mi nespomenúť Hippokrata, ktorý toto všetko tušil dávno pred nami.
Máme za sebou minimálne sto rokov neprirodzenej stravy, minimálne tri generácie našich predkov s podobnou genetikou, ktorí jej boli vystavení, a náš vlastný vek – teda roky, kedy sme jej boli vystavení my sami. Každý je iný. Niektorí sú odolnejší, niektorí menej.
Sama za seba aj za svojich pacientov som rada a teším sa na najbližšie roky, kedy im budeme vedieť pomôcť cielenejšie a efektívnejšie.
Marec 2026, MUDr. Dana Vavricová Ďureje
